Ako v autobuse

Autor: Michal Viskup | 6.10.2012 o 8:23 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  59x

krátka úvaha o politike a o autobusoch (alebo o autobusoch a o politike?)

 

 

Krajina za oknom ubieha závratnou rýchlosťou. Už nestíhame sledovať meniacu sa drsnú divočinu, ktorá cúva pred naším pohľadom. Pozeráme do prázdna, sme unavení a rezignovaní. Sme ako pasažieri jedného veľkého malého autobusu a všetci sedíme chrbtom k smeru jazdy. Cez zadné okienko vidíme zlomok toho, čo sa stalo a vodiči, ktorí cez hmlu vlastných záujmov a klamstiev nevidia ďalej ako do volieb, slepo nasledujú vlastný zisk.

Strhávajú volant raz doprava, raz doľava, ale už dávno zišli z cesty a nezdá sa, žeby sa ju niekto z nich podujal hľadať. Vystúpiť je ťažké a rozbehnutá mašinéria pod kapotou často pokusy o takýto únik zomelie na prach.

Jediné, čoho sa bojím je, že raz niekto nevyberie nejakú zákrutu a náš autobus zletí z útesu. Jeden si povie, že by to mohlo byť príjemné vyslobodenie, ale len málo pasažierov prežije vražedný červený požiar, ktorý sa rozpúta a zvyšok sa posunie o pekných pár rokov späť.

 

„We all live in a yellow submarine...“

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana

Čím viac Zuzana Aufrichtová upozorňovala na chyby v návrhu parkovacej politiky, tým viac problémov v práci mala.

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.


Už ste čítali?