Ako v autobuse

Autor: Michal Viskup | 6.10.2012 o 8:23 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  48x

krátka úvaha o politike a o autobusoch (alebo o autobusoch a o politike?)

 

 

Krajina za oknom ubieha závratnou rýchlosťou. Už nestíhame sledovať meniacu sa drsnú divočinu, ktorá cúva pred naším pohľadom. Pozeráme do prázdna, sme unavení a rezignovaní. Sme ako pasažieri jedného veľkého malého autobusu a všetci sedíme chrbtom k smeru jazdy. Cez zadné okienko vidíme zlomok toho, čo sa stalo a vodiči, ktorí cez hmlu vlastných záujmov a klamstiev nevidia ďalej ako do volieb, slepo nasledujú vlastný zisk.

Strhávajú volant raz doprava, raz doľava, ale už dávno zišli z cesty a nezdá sa, žeby sa ju niekto z nich podujal hľadať. Vystúpiť je ťažké a rozbehnutá mašinéria pod kapotou často pokusy o takýto únik zomelie na prach.

Jediné, čoho sa bojím je, že raz niekto nevyberie nejakú zákrutu a náš autobus zletí z útesu. Jeden si povie, že by to mohlo byť príjemné vyslobodenie, ale len málo pasažierov prežije vražedný červený požiar, ktorý sa rozpúta a zvyšok sa posunie o pekných pár rokov späť.

 

„We all live in a yellow submarine...“

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?